Vianočný a predvianočný čas je čarovné obdobie plné zvykov, tajomstva a mágie. Pozrite sa s nami na to, aké tradície sa dodržiavali v predvianočnom období a počas stridžích dní. Tie trvali od Kataríny až do zimného slnovratu a vládli im nečisté sily a démoni. Tak sa poďte s nami trochu báť.

Brojo tradícia

Kým sa pustíme do odhaľovania zvykov a tradícií našich predkov, radi by sme vám pripomenuli jednu tradíciu, ktorú dodržiavame v našej pekárni. Každý rok, v období pred Štedrým dňom, pečieme pre vás jeden výnimočný špeciál, ktorý nenájdete nikde inde. Ide o zemiakový kváskový chlieb s pridaným droždím.

V minulosti vždy pred tým, než chlieb rozkrájali, vykonali na ňom nožom znamenie kríža. Na náš vianočný chlebík už kríž robiť nemusíte. Už je tam a je posypaný makom, ďalším slovenským produktom, ktorý na stoloch našich predkov nemohol chýbať. Napríklad ako plnka do závinov, sladkých vianočných rožtekov alebo pupákov.

Na chlieb sa môžete tešiť od 18. 12 do 24. 12. 2023, a vychutnať si ho tak aj priamo na Štedrý večer.

Stridžie dni

Naši predkovia považovali skracujúce sa dni a tmavé noci za niečo desivé a brali to ako víťazstvo zlých, temných síl. Robili všetko, aby sa pred nimi ochránili. Ich neodmysliteľnými sprievodcami bolo čarovanie a mágia. Stridžie dni sa začínali 25. novembra na Katarínu a ďalšie významnejšie dni pripadali na:

Ondreja,
Barboru,
Mikuláša,
Luciu.

V tieto dni nemohli ženy tkať, priasť, šiť alebo párať perie. Ak vošla nejaká žena do cudzieho domu, bola považovaná za bosorku. Dodržiavalo sa množstvo príkazov a zákazov. Toto obdobie však prialo aj ochrannému a ľúbostnému čarovaniu.

Na Ondreja

S láskou a možným vydajom sa najviac spájali ondrejské veštby. Ondrej je totiž považovaný aj za patróna neviest.

Ak chcela dievčina vedieť, ako sa bude volať jej nastávajúci, uvarila halušky s lístočkami vo vnútri, na ktorých boli napísané chlapčenské mená. Prvá vyplavená haluška určila, aké meno bude mať jej budúci manžel.

Ak chcela vedieť jeho povolanie, liala roztavené olovo cez ucho kľúča do studenej vody. Aký tvar malo stuhnuté olovo, tým mal byť jej manžel. Ak vyzeralo ako zbraň, mohol byť poľovník, ak ako koleso, mohol byť kolesár, ak ako podkova, tak kováč. Všetko to však vyžadovalo dávku predstavivosti a fantázie.

Na Barboru

V niektorých dedinách boli rozšírené zvyky, ktoré súviseli so svätou Barborou. Dievčatá ale aj chlapci sa obliekali do bielych rubášov a tváre mali zakryté handričkami, aby ich nebolo možné rozpoznať. V rukách niesli košíky so sladkosťami a metličky alebo husacie pierka. Sladkosti rozdávali deťom a miestnosti vymetali metličkami alebo pierkami, pričom recitovali básničky.

Niečo podobné sa dialo aj na Mikuláša a Luciu, preto sa od týchto zvykov postupne upúšťalo.

Okrem toho však dievčatá ešte na Barboru odrezávali čerešňové konáriky. Na ne upevnili lístočky s menami chlapcov, ktorí sa im páčili alebo ktorí o ne javili záujem. Vetvičky dali do vázy a mali kvitnúť presne na Vianoce. Manželom dievčaťa sa potom stal mládenec, ktorého meno bolo na prvej rozkvitnutej vetvičke.

Na Mikuláša

Táto tradícia sa praktizuje aj doteraz, a preto sa s ňou tak rýchlo nerozlúčime. Je to predovšetkým sviatok určený deťom.

Skupiny mládencov prezlečených za Mikuláša, anjela a čerta sa presúvali po dedine, rinčali reťazami a mlátili o zem palicami. Navštevovali domy, v ktorých bývali deti. Zlé strašili a dobré obdarovávali. Kedysi si deti museli sladkosť zaslúžiť pomodlením sa. Dnes už postačí aj recitovanie básničky.

Mikuláš je teraz oveľa bohatší. Kedysi nosil len jabĺčka, oriešky alebo sušené slivky.

Tip na domácu sladkosť

Na Mikuláša si v minulosti ľudia doma vyrábali sladké karamelové lízanky. V nádobe roztopili cukor, hmotu naliali do formičiek alebo na papier potretý maslom, aby sa neprilepila. Zapichli do nej drevenú paličku a nechali stuhnúť. Sladká pochúťka bola hotová.

Na Luciu

Dievčatá oblečené do bielych plachiet, so zamúčenými tvárami a s husacími krídlami v rukách chodili od domu k domu. V najväčšej tichosti vymetali všetky kúty smerom k dverám. Vyháňali zlých duchov, nečisté sily, choroby a všetky trápenia.

Chlapci začínali na Luciu vyrábať stolček. Mal byť drevený a mať v sedadle dieru. Pri jeho výrobe nemal byť použitý ani jeden klinec. Hotový mal byť presne na Štedrý deň a o polnoci sa cez dieru mali pozrieť, aby zistili, ktorá žena je čarodejnica.

Štedrý deň

Vstávalo sa skoro ráno, aby do východu slnka bolo všetko hotové. Pre gazdinú to znamenalo:

napiecť chlieb,
záviny,
kysnuté koláče.

Tieto koláče sa plnili makom, orechami, lekvárom a tvarohom. Piekol saj štedrák – koláč určený iba na výnimočné príležitosti. V regióne Považskej Bystrice sa tradične pripravoval aj posúch plnený zemiakovou kašou a pupáky.

Okrem toho bolo nutné navariť aj polievku a druhé jedlo. To, čo sa konzumovalo pri Štedrej večeri, záviselo od jednotlivých rodín alebo aj vierovyznania. Niekde sa varila hubová polievka, inde hrachová a v ďalšom domčeku kapustnica. Niekde mali na stole rybu, inde sa pripravoval rezeň a k tomu zemiakový šalát.

Stromček sa nestaval na zem, ale visel zo stropu. Bol zdobený medovníkmi, jablkami, hruškami, sušenými slivkami alebo orieškami. Dom, ale aj hospodárske budovy a zvieratá gazda pred večerou pokropil svätenou vodou, aby zahnal všetko zlé a zabezpečil zdravie.

Rodine potom urobil na čelo krížik medom, aby boli všetci sladkí ako med. Nasledovala modlitba a prekrajovanie jabĺk. Podľa jadrovníka sa zisťovalo, či bude rodina v poriadku. Na orechové škrupiny sa kládla zapálená sviečka, ktorá sa púšťala na vodu v miske. Ak sa škrupina so sviečkou potopila, rodinu čakalo nešťastie.

Šupina z kapra pod obrusom symbolizovala peniaze.
Cesnak, orechy a med na stole predstavovali zdravie.
Tanier navyše sa pripravoval pre pocestných alebo ako pripomienka zosnulých príbuzných.

O polnoci sa potom celá rodina vybrala na polnočnú omšu.

Štedrým dňom sa to neskončilo

Na Prvý sviatok vianočný, druhý deň, sa opäť išlo ráno na omšu. Po návrate sa varili čerstvé jedlá. Celý deň bol venovaný rodine, jej členovia sa stretávali, rozprávali a spievali si koledy.

Na Druhý sviatok vianočný sa navštevovali medzi sebou aj susedia priatelia. Večer sa konala svätoštefanská zábava.

Tradícií bolo mnoho. Líšili sa nielen v rámci regiónov, ale aj krajov, dedín alebo rodín, ak v nich bývali členovia z rôznych častí krajiny. Časom sa upravovali, menili, ale aj zanikali. Dnes sa niektoré zachovávajú iba vďaka folklórnym súborom a rôznym nadšencom, ktorým naša minulosť nie je ešte stále ľahostajná.

Brojo vám praje šťastné a veselé

Tradičné zvyky pomaly miznú, ale vianočné sviatky zostávajú. Už sa príliš neverí na zázraky a nečaruje sa. Napriek tomu však môžu byť tieto dni zázračné, plné pohody, pokoja, vzájomnej úcty a lásky. Vianoce nie sú o darčekoch, ale o ľuďoch. Tak buďme k sebe milí, dobrí, úprimní a ohľaduplní.
Vychutnajme si vianočný čas v kruhu rodiny a tešme sa z toho, že môžeme byť zase raz spolu pri štedrovečernom stole. A budeme radi, ak vám pri ňom budú robiť spoločnosť aj naše výrobky. Či už to bude chrumkavý chlieb, sladké záviny, koláčiky alebo buchtičky. Chutné, voňavé, krásne, šťastné a veselé vám praje pekáreň Brojo.